Bez hudby je život prázdny
Klavír - história vzniku a vývoja
Prvým predchodcom klavíru bol tzv. Monochord. Bol jednoduchým jednostrunovým nástrojom starogréckych teoretikov a praotcom kladivkového klavíra.
Hudobné nástroje sa vyvíjali stovky rokov. Moderné nástroje majú často silnejší zvuk a môžu hrať viacero nôt naraz ako ich staršie verzie. Niektorí hudobníci aj dnes používajú staršie nástroje alebo ich kópie, aby oživili pôvodné znenie skladieb.
Klavír je klávesový hudobný nástroj, ktorý poskytuje široký tónový rozsah s pružným a citlivým ovládaním repetície, tempa a zvuku. Ide o dômyselne a jedinečne zorganizovaný fungujúci systém mechaniky a akustiky. Vývoj prvých strunových klávesových hudobných nástrojov začína koncom 14. storočia.
Ďalším z pomedzi predchodcov súčasného klavíra bol Klavichord - mal na klávesoch vyčnievajúce mosadzné jazýčky - tangenty, ktoré sa pri hre dotýkali mosadzných strún. Neskôr bol zdokonaľovaný zvyšovaním počtu strún, takže namiesto jednej struny pre niekoľko tónov mal už v 18. storočí pre každý tón samostatnú strunu. Klavichord mal slabý zvuk, napriek tomu bol obľúbeným domácim nástrojom pre schopnosť tónovej modulácie - vibrovania. Klavičembalo alebo čembalo bolo tretím a najznámejším predchodcom klavíru. Tento nástroj si určil vlastnú cestu vývoja. Na rozdiel od klavichordu tón vznikal brnkaním. Mal malé kožené jazýčky, ktoré brnkali na struny. Existovalo niekoľko druhov čembala, najpoužívanejším bol virginal. Stlačením klávesu sa zdvíhal tangent, na ktorom bol pohyblivý brnkací zobáčik pôvodne vyrábaný z havranieho krídla. V súčasnosti ho nahradili plasty.
Prvý skutočný klavír bol pomenovaný ako klavír - pianoforte. Klavíry sa však neskôr jednoznačne uberali svojou vlastnou cestou vývoja. Vynález kladivkového klavíra z roku 1709 pripisujú historici Bartolomeovi Cristoforimu. Jeho klavír nepriniesol v začiatkoch skoro žiadne nadšenie medzi hudobníkmi ani poslucháčmi. Onedlho postavil podobný nástroj Francúz J. Maurius a Nemec Gottlieb Schrőtter z Drážďan. K všeobecnej popularite klavíra dopomohol asi v roku 1726 freiburský staviteľ klavírov a organov Gottfried Silbermann. Viedenský model mechaniky vynašiel Johann Andreas Stein v rolu 1778. Preslávil ho ale až viedenský staviteľ Johannes Andreas Streicher.
Viedenské krídla majú kladivká pokryté jelenicou. Kladivko sa pohybuje vo vidličke spojenej s klávesom na jeho konci. Tlmiče sú umiestnené spoločne v drevenom ráme nad strunami. Tón klavíra s touto mechanikou je guľatý, flautovo zafarbený, avšak pružnosť klávesov je dosť nemotorná. Dnešný klavír má v podstate mechaniku vynájdenú Sebastiánom Érardom v Paríži. Je to tzv. dvojitá opakovacia mechanika - "francúzska". Poskytuje možnosť opakovať čo najrýchlejšie ten istý tón. Ide o dômyselný, ale veľmi zložitý pákový systém. Až mechanika, ktorú vynašiel John Broadwood okolo roku 1780 dosiahla pružnejšie opakovanie tónov a ľahší chod klávesov. Ide o model anglickej mechaniky. Tón klavírov anglického typu je nosný a spevný.
Pianíno alebo horizontálny klavír sa objavuje až v 19. storočí. Protagonistom bol Francúz Sébastien Érard. Konštrukčný vývoj klavírov končí v druhej polovici 20. storočia.
